DISKOGRAFIA

Na tomto mieste využívam možnosť prezentovať súhrn Luckinej diskografie. Jednotlivé albumy budú dopĺňané priebežne. V bonusovej kategórii umiestnim texty skladieb, ktoré Lucka naspievala príležitostne a zatiaľ neboli vydané, takže ich nemožno zaradiť ku konkrétnemu albumu. To isté sa týka aj tých skladieb, na ktorých realizácii bola Lucie hosťom a neradia sa k Luckinej diskografii.

Rozhodol som sa začať albumom Missariel (1992), ktorý bol prelomovým v jej kariére. Veľmi pozitívne bol prijatý ako odbornou kritikou, tak aj poslucháčmi. Lucka zaň získala všetky možné aj nemožné ocenenia. Znamenal pre ňu zvrat v kariére, ktorá od tých dní začala naberať nebezpečné obrátky. Niekoľko rokov trvajúca smola pominula a Luckina hviezda začala prudko stúpať. Od čias vydania albumu Missariel uplynulo 10 rokov, Lucie zmenila imidž aj repertoár. Na mnohých živých vystúpeniach však občas zaradí aj skvosty z tohto nesporne skvelého albumu.

Album Lucie Bílá (1994) bol poslucháčmi prijatý s nadšením, odbornú kritiku však nedadchol tak, ako album Missariel. Nie je to však prekvapujúce – po obrovskom úspechu prvého albumu bolo prirodzené, že bude odkázaný na porovnávanie. Napriek tomu obsahuje veľmi vydarené skladby opäť z autorskej dielne Soukup – Osvaldová. Tento osvedčený autorský tandem mal na kariéru LB obrovský vplyv aj v budúcnosti. Tento album hodnotí aj samotná Lucie trochu rozpačito. Tvrdí, že väčšina textov tejto platne sú osobné výpovede ich autorky (Gábiny Osvaldovej) a ona sama sa v nich nenašla. Navyše táto platňa neobsahovala hit typu Láska je láska alebo Requiem, ktorý by bol vhodný na prezentáciu v televízii. Napriek tomu je to album z tých „lepších“, ktoré Lucka kedy nahrala.

Na druhej strane – vydanie albumu Duety (1997) možno považovať za jednoznačný komerčný ťah. Popularita Lucie v tom období prudko stúpala a odrazu sa ocitla na absolútnej špici pop music. Karel Gott a Lucie Bílá – spojenie týchto dvoch speváckych veličín bol teda zaručený úspech. Napriek tomu sa zdá, že Lucie hádam ani nemôže nahrať vyslovene zlý album. Duety sú veľmi vydareným dielkom, pod autorstvo hudby i textov sa podpísali len tí najlepší. Jednotlivé piesne sa pohybujú v pásme „stredného prúdu“, takže nemôžu uraziť ani fanúšikov Karla Gotta ani Lucie. Mám pocit, že úspech tohto albumu bol veľmi presne naplánovaný a vypočítaný. Ak píšem, že tieto piesne nemôžu nikoho uraziť, tak na druhej strane si myslím, že ani príliš nadchnúť. Z 15 skladieb vyčnievajú Co sudičky přály nám, Krédo, Píseň nám kouzlo skrývá a Sen v nás zůstává – vďaka skvelému textu Zdeňka Borovca celkom vydarená cover verzia. K tomuto albumu ešte dodám – naozaj profesionálne odvedená práca, skvelý výkon oboch spevákov i muzikantov, napriek tomu mám neustále pocit, že je to „vyrobený“ album. Keď dnes Lucie rozpráva o tom, že jej už nejde o to, aby vydávala nové albumy za každú cenu a aspoň jeden ročne – rozumiem jej. A mám pocit, že pritom myslí práve na tento. Je to celkom príjemný album určený hlavne na pozorné počúvanie, ale nepatrí k tým, ku ktorým sa pravidelne vraciam.

Vydanie albumu Hvězdy jako hvězdy (1998) označila kritika za produkt autorskej krízy. Všetkých 11 skladieb tohto albumu totiž pochádza z repertoáru svetových hviezd populárnej hudby obdobia šesťdesiatych rokov. To, čo sa u ostatných interpretov vcelku tolerovalo (cover verzie svetových hitov), bolo zrazu hviezde Luciinho formátu vyčítané. Napriek tomu však Lucie vyprodukovala mimoriadne úspešný album, ktorý u poslucháčov okamžite zabodoval a raketovo ju vyniesol na predné miesta tuzemských hitparád, čo jej pozíciu „kráľovny českého popu“ iba posilnilo. Megaúspešnou sa stala singlová skladba Trouba – a to okrem bezchybnej Luckinej interpretácie aj vďaka vtipnému textu Gabriely Osvaldovej. Tá veľmi kvalitne otextovala celý album. Myslím si, že zo všetkých skladieb albumu – vrátane bonusov – sa nedá žiaden text označiť za výraznejšie slabý. Každý z nich má vlastnú atmosféru, príbeh. Osvaldová sa na tomto albume zjavne vybláznila – ale v tom najlepšom zmysle slova. Po niekoľkonásobnom vypočutí albumu by som texty mohol rozdeliť na tri kategórie – 1. tzv. commedysong – vtipné texty (skvelý je napr. Žádný party, Anděl a Ďábel), 2. príbehy – texty ako napr. Trouba, Rijád... a 3. typický lovesong (napr. Tichý déšť, Zpíváš mi requiem, Tiché Gloria...) Na tomto albume si skrátka každý nájde to svoje. Napriek autorskej rôznorodosti pôsobí album celkovo veľmi kompaktne a premyslene.

Napriek tomu, že sa jedná o prevzaté piesne – Lucie Bílá vtlačila každej z nich osobitú pečať a v jej interpretácii žijú všetky svoj vlastný život. Ani opakované vypočutie nezvádza k porovnávaniu s originálom. Autorský tím sa totož nesnažil o otrocké kopírovanie soundu a feelingu pôvodných nahrávok. V aranžmánoch skladieb je síce cítiť ducha šesťdesiatych rokov, Luckin neopakovateľný spevácky prejav nás však nenechá sa pomýliť. Megaúspešnosť tohto albumu dokumentuje aj to, že album bol vydaný opakovane v niekoľkých nákladoch a priebežne v troch rôznych verziách. Prvá verzia obsahovala 11 skladieb (od Pískovec po Stěnka Razin), druhá verzia bola obohatená o bonusovú skladbu Setkání (účasť viacerých interpretov – skladba bola použitá vo volebnej kampani istej nemenovanej politickej persóny) a tretia vianočná verzia obsahovala okrem pôvodných 11 skladieb 3 ďalšie bonusy – Tiché Gloria, Srdce buší a Čistý jak líh. Nádherná ukážka skvelého marketingového ťahu, ako z úspešného albumu urobiť ešte úspešnejší! Za album Hvězdy jako hvězdy sa Lucie určite nemusí hambiť – obsahuje skvelé skladby, ktoré dodnes zaraďuje do svojho koncertného repertoáru. Za dôležité považujem ešte podotknúť, že album sa stále veľmi príjemne počúva – nadčasová hudba, nadčasové texty. Proste skvelá práca a príjemná zmena! Jednoducho experiment, ktorý sa vydaril!

Zatiaľ posledným radovým štúdiovým albumom Lucie je Úplně nahá (1999), ktoré bolo po albume Hvězdy jako hvězdy takisto kompiláciou zahraničných hitov. Kritériom pre ich zaradenie na album bolo to, že boli menej známe v našich zemepisných šírkach a tak sa dá povedať, že napriek tomu, že sa nejedná o pôvodné skladby písané pre Luckin repertoár, prišla opäť s niečím novým. Zmena imidžu, zmena soundu. Zreteľný je aj posun vo výraze spevu – Lucke veľmi „sadol“ šansón (TMA), texty dokáže úžasne precítiť. Zvukovo pôsobí tento album veľmi originálne, nápadito a sviežo – o ten sa postarali najmä producenti celej platne Michal Dvořák a David Koller zo skupiny Lucie. Z tohto albumu cítiť naozaj poctivú muzikantskú zručnosť. Čo sa týka prijatia odbornou kritikou a verejnosťou – reakcie boli všelijaké, len nie neutrálne. Pohybovali sa v rozpätí od absolútne pozitívnych po negatívne. Časť kritiky nešetrila chválou, mihli sa dokonca aj označenia „Album roka“, iná časť odbornej verejnosti mu vytýkala hlavne nepôvodnosť, plagiátorstvo, autorskú krízu. Nech je ale tak či onak, Úplně nahá je skvelá platňa, ktorá vyniká hlavne skvelými textami (už od albumu Missariel má Lucie šťastie na skvelých textárov), vynikajúcou interpretáciou a jedinečnými aranžmánmi. Na kvalitný album je to viac než dosť. Aj dnes po takmer 4 rokoch od jeho vydania stojí za to si ho vypočuť.

Missariel (1992)

Garden Of Earthly Delights (1993)

Lucie Bílá (1994)

Zahrada Rajských Potěšení II. (1994)

Duety (1997)

Hvězdy jako hvězdy (1998)

Úplně nahá (1999)

Jampadampa (2003) - NOVÉ