Som baran na ohnivom Koni Slovenka 40/2003

Zhovárala sa: MÁRIA MIKOVÁ, foto: ONDŘEJ PÝCHA TITULKA - FOTO

Mysleli sme si, že sa stretneme v tichu pri sviečkach. DoBratislavy však prišla s muzikálom Johanka z Arku a na veľký rozhovor neostal čas. V hotelovej izbe po predstavení písala na papier svoje myšlienky a potom sme ich dávali dokopy, aj keď sme cítili, že chceme povedať viac. „Johanka ma obrala o čas, ale je mojím šťastným osudom i vítaným tieňom, ktorý ma prenasleduje otázkami o zmysle života. Dala mi hlbší rozmer, viac sa zamýšľam a divákom ju ukazujem takú, aká si myslím, že bola. Čistú a vo svojej viere vo víťazstvo silnú zároveň. Je vo mne jej duša, keď spievam. Johanka na chvíľu ožíva v LUCII BÍLEJ.”

Johanka z Arku, panna so srdcom anjela, ktoré podľa legendy nezhorelo na hranici na popol, lebo v ňom bolo veľa lásky... Dá sa odmerať slovami láska, ktorú v sebe nosíte a ktorú na svojich vystúpeniach rozdávate medzi divákov?

- Porovnávať sa s Janou z Arku by bolo z mojej strany asi veľmi trúfalé. Ja iba hrám jej príbeh. Priznám sa ale, že nebolo jediné predstavenie, aby som na hranici necítila hnev, ľútosť a smútok za utrpenie tejto ženy, tohto čistého človeka... Žijeme v časoch, keď už sa neupaľuje, ale ľudia sa trápia navzájom aj iným spôsobom. Som šťastná, a naozaj plná lásky, ktorá sa nedá zmerať, iba cítiť, že mám povolanie, ktoré divákom prináša radosť a že ním odpútavam pozornosť od ich krížov, ktoré, žiaľbohu, visia nad každým domom.

Odkiaľ prichádza tá vaša láska? Z viery v Boha, tak ako to bolo v prípade Johanky? Pomáhajú vám ju udržiavať každodenné malé radosti? Pohľad na syna...?

- Môj syn je pre mňa najdôležitejšou bytosťou na svete, ale lásku v duši cítim aj od divákov, fanúšikov... Na Slovensku hráme Johanku už po niekoľkýkrát a zakaždým na záver predstavenia, keď ľudia tlieskajú, stoja. To je vám taký krásny pocit! Mám chuť vždy vletieť do sály a dať každému bozk.

Napriek odovzdanosti a duševnej sile ostala Johanka nepochopená, pochovaná v záplave intríg. Nezdá sa vám niekedy, že si nesiete podobný kríž? Rozdávate sa ľuďom, postavili ste sa s čistou dušou na stranu jedného politika, bojujete za iných a predsa vás pranierujú v časopisoch, novinách... Neprekáža vám, že národ prahne najmä po senzáciách?

- Nemyslím si, že by Jana bola nepochopená, skôr naopak... Niektorí ľudia v nej videli silu a cítili sa ohrození. Každá krásna myšlienka sa dá zneužiť. Ani ja si na nepochopenie nemôžem sťažovať. Mám tých, ktorí ma majú radi, tých, ktorí ma radi mať nemusia a potom ďalších, ktorých živím a ktorí o mne šíria v novinách bludy... Ale všetko je v poriadku. Prečo by ma malo mrzieť, že o mne nejaká domovníčka rozpráva nepravdy? To je jej problém a jej svet. Mňa zaujíma ten môj, a v tom sa orientujem dobre.

Ako je to rozdávať pohodu tým, ktorí vás - obrazne povedané - dennodenne upaľujú na mediálnej hranici?

- Jedna novinárka, ktorá o mne napísala veľa naozaj zlých vecí, mi raz zavolala a prosila ma o pomoc, že má veľmi chorého otca. V tú chvíľku som si uvedomila, že slová sú iba slová, ale keď na mňa prehovorí ľudská bolesť, pretrhnem sa, aby som pomáhala. Nevediem s novinármi nijaký súboj ani som im nevyhlásila vojnu. Je to ich povolanie a ja mám dve možnosti: Buď to svoje povolanie budem robiť, alebo nie...

Zraňuje vás ešte, keď niekto verejne hovorí o vašom trápení?

- Nie je to natoľko zraňujúce ako psychicky náročné... Ťažko sa potom veci riešia, keď konáte pod veľkým tlakom. Lepšie by bolo, keby trápenie vôbec neprichádzalo, ale to sa asi nedá. Viem, že k tej veľkej kope šťastia, ktorú mám, patrí rovnako aj veľké trápenie... Všetko je u mňa v harmónii.

Raymond a La Hire - dvaja muži zamilovaní do Johanky na javisku. Petr Kratochvíl a Stanislav Penk zasa vo vašom živote. Nehráte v Johanke tak trocha aj samu seba?

- V Johanke sa môžem vyplakať zo všetkého, čo ma trápi, ale môžem ju hrať aj bojovne, nežne a sexi, s túžbou nevybočovať z radu. Hrať ju takú, aká som ja a aký je môj život... Johanka bola ako každé iné dievča so svojimi túžbami a snami. Mnohé sa jej podobáme.

Myslíte si, že bez skúsenosti z vlastnej bolesti by ste vedeli naplno precítiť tento emotívny príbeh?

- Mám rada svoj život. Je farebný, trochu zložitejší, ale môj. Každý herec asi čerpá zo svojho vnútorného života. Možno by som Johanku pred desiatimi rokmi, bez všetkého, čo som prežila, hrala celkom inak...

Petr Kratochvíl je producentom spomínaného muzikálu. Ako je to spolupracovať s človekom, ktorý bol vašou veľkou životnou láskou?

- Petr bol mojím jediným partnerom, a tak to asi zostane. Máme spolu syna, ale aj spoločné záujmy. Vážim si ho, a preto teraz spolu pracujeme aj na muzikáli Excalibur. To, že sa naše cesty v láske rozišli, na tom nič nemení.

Syna vychovávate spoločne. Môžete žiť ako priatelia po tom všetkom, čo ste obaja spolu prežili?

- Práve preto, že sme spolu veľa prežili a tiež preto, že nie sme hlupáci, môžeme Filipka vychovávať spoločne... Je to dobrý otec. A to, že sa zamiloval do niekoho iného? To sa predsa stáva aj druhým...

Nebol váš vzťah s Kratochvílom iba mediálnym snom? Ako inak by ho mohla tak ľahko narušiť iná žena? Nebola chyba aj na vašej strane ?

- Na tanec sú vždy potrební dvaja.

Mysleli ste si, že rýchlou svadbou so Stanislavom Penkom zabudnete na svoj predchádzajúci vzťah? Azda veríte, že človek môže utiecť pred sebou samým?

- Neutekala som a ani som tým neriešila niečo, čo je už dávno vyriešené. Bola som presvedčená, že robím to najlepšie, čo môžem urobiť. Túžila som po zázemí a bezpečí... Ale teraz sa cítim bezpečnejšie sama.

Ako je to opúšťať muža iba niekoľko mesiacov po svadbe v priamom prenose?

- Hrozné!

Johanka z Arku svoje dielo nedokončila. S jej pomocou bol síce francúzsky kráľ korunovaný v Remeši, na úplnú porážku Angličanov to však nestačilo. Oslobodenie Paríža ostalo jej nesplneným snom. Máte s ňou porovnateľný, azda o čosi menší, ale tiež nesplnený sen?

- Mám veľa snov, ale tie moje - na rozdiel od Johankiných - sa síce pomalšie, ale predsa len plnia... Som rada, že ich mám plnú hlavu i srdce, aspoň mám pre čo žiť.

A čo sen o rodine? Nie je najvyšší čas na druhé dieťa?

- Stále som niekoho hľadala, mala som pocit, že nemám právo na šťastie, keď som sama. Ale uvedomila som si, že ja sama nie som a rodinu mám. Mám syna, úžasných rodičov, brata, jeho ženu, ktorú mám rada, a tak žijem s nimi. Druhé dieťatko je vo hviezdach, ako niekto, kto mi srdce naplní láskou. Zatiaľ som na vzťahy rozbitá, potrebujem čas...

Máte niekoho, komu sa môžete, s výnimkou médií, vyžalovať?

- Mám kamarátku, ktorá je po pätnástich rokoch priateľstva ako moja príbuzná. Tej môžem povedať čokoľvek a ona mne tiež. Mám ju veľmi rada.

Aký je váš vzťah s vašou dvornou textárkou Gabrielou Osvaldovou?

- Gábinku považujem za svojho strážneho anjela. Vďaka nej môžem vykričať do sveta všetko, čo mám na srdci. Nedávno mi napísala text: Si jediný chlap, ktorý mi rozumie... To je taká naša hra... Ja jej totiž hovorievam: postavím dom, zasadím strom, syna mám, tak môžem byť v rovnakej pohode ako chlap. Aj pán Menšík hovorieval, že na toto povolanie musí byť i ženská chlap.

V jednom slovenskom týždenníku uviedli, že textárka Osvaldová „urobila” Luciu Bílú. Nie je to náhodou tak, že bez vášho hlasu a charizmy by jej texty takpovediac zapadli prachom?

- My sme sa „urobili” navzájom. Dopĺňame sa a myslím, že sme dobrá dvojica, teda trojica, pretože bez jej manžela Ondřeja Soukupa by nebolo čo textovať ani spievať. Aj naše nové cédečko, ktoré nám teraz vychádza a volá sa Jampa dampa, je toho dôkazom.

Johanku niektorí považovali za sväticu, iní za pomätenú vidiečanku. Opäť je tu ďalšia paralela s vaším životom. Chvíľu aj vás označovali ako enfant terrible hudobnej scény, kým neprišiel Kratochvíl a urobil vám imidž decentnej dámy. Aká ste vlastne v skutočnosti?

- Každý sa mení, mení ho okolie, láska, priatelia, úspech, ale ak má niekto nárok hovoriť, že mi zmenil život, tak je to len môj syn. Byť mamou je totiž úžasné...!

Mimochodom, nečítali ste o tom, že Johanka podľa najnovších historických výskumov nebola iba vidieckym dievčaťom, ale patrila k rodom, ktoré pochádzali z rodovej vetvy Ježiša Krista?

- To neviem, ale zato viem, že Ježiško sa narodil v znamení Kozorožca... (smiech)

Aké ste vy znamenie? Veríte tomu?

- Som Baran v ohnivom Koni. A som presvedčená, že sú krajiny, kde ženy v tomto spojení topia ako nechcené mačiatka. Nie je to so mnou ľahké, ale ani ja so sebou to nemám jednoduché. Všetko, čo sa o mojom znamení hovorí, je pravda.

Vráťme sa na Zem. Spievate, ale venujete sa aj charite. Vedeli by ste, podobne ako Johanka, zasvätiť celý svoj život tým, ktorí to najviac potrebujú?

- Ale ja to predsa robím...!